Éterické oleje sú prchavé kvapaliny, ktoré sa získavajú destiláciou z rastlín (semien, kôry, koreňov, kvetov, plodov). Oleje získané z tej istej rastliny, ale zozbieranej v iné ročné obdobie, v inom geografickom regióne, či nadmorskej výške, budú tiež rôzne. Niektoré jednotlivé zložky sa dajú vyrobiť chemicky, ale je nemožné laboratórne vyrobiť duplikát éterických olejov. Éterické oleje dávajú rastlinám regeneračné, ochranné a imunitu-posilňujúce vlastnosti. Sú veľmi silnými antioxidantmi. Mnoho zložiek éterických olejov má proti-infekčné, antibakteriálne, antiparazitné, antivírusové, antifungálne a antiseptické účinky. Niektoré oleje napr. z mäty piepornej majú silnejšie anti-mikrobiálne účinky počas odparovania, ako keby sa používali v tekutom stave. K zvýšenému anti-mikrobiálnemu pôsobeniu dochádza v dôsledku kombinácie odparených éterických olejov so zápornými iónmi v ovzduší. Dochádza k prečisteniu a dezinfekcii ovzdušia. Hippokrates použil éterické oleje na fumigáciu mesta Atény, aby odvrátil epidémiu moru. V Európe sa rovnaká fumigácia (kadidlom i inými olejmi )používala v 16 stor. A čo dostal do daru Kristus pri narodení? Oleje kadidlo a myrhu. Oleje z aromatických rastlín sa oddávna považovali za najúčinnejšiu medicínu, akú ľudstvo kedy poznalo. Egypťania používali oleje dávno pred našim letopočtom, do parfumov, antiseptík či liekov. Aromaterapiu niektorí nazývajú aj mladšou sestrou fytoterapie a tá je základom pre našu terajšiu klasickú medicínu.
Éterické oleje prostredníctvom svojich vôní a ich aromatických malých molekúl sa dostávajú priamo do centrálnych častí mozgu, prenikajú do bunkových membrán a ovplyvňujú fungovanie mnohých telesných systémov. To znamená, že oleje pôsobia lokálne ale i systémovo. Akonáhle sa chemická látka dostane cez epitelové bunky, nič už nebráni v tom, aby mohla postúpiť ďalej. V medzibunkovom tkanivovom moku sa jednotlivé chemické zložky olejov rýchlo rozpustia a môžu ďalej vstupovať do buniek. Po preniknutí olejov do obehového systému začínajú cirkulovať v tele. Chemické zložky éterických olejov môžu byť do telesných tkanív distribuované v priebehu minút a vylúčené v priebehu hodín. Ich hromadenie v tukoch je nepravdepodobné a ich nepretržité používanie nevedie k toxickým účinkom, pretože sa nehromadia v tele. Niektoré oleje ako napr. z mäty piepornej, eukalyptu, bazalky majú lepšiu schopnosť prenikať kožou a tak zvyšovať jej schopnosť absorbovať aj iné látky (napr. eukalyptový olej zvyšuje kožnú absorpciu nikotínu v štúdiách na zvieratách). Z toho vyplýva zaujímavý synergický efekt medzi rôznymi éterickými olejmi, kedy jedna chemická zložka zvyšuje vlastnosti iných zložiek. Kombinácie rôznych olejov teda môžu priniesť oveľa vyšší efekt. Napr. tymianový olej má anti-mikrobiálne účinky ale jeho zmiešaním s olejmi z rasce a rozmarínu sa anti-mikrobiálne pôsobenie značne zvyšuje a to bez negatívnej horkej chuti tymianu. Alebo zmiešaním levanduľového oleja s olejom z cypru, škorice či pomaranča vedie k značnému synergickému anti-mikrobiálnemu efektu. Podobne je to v Ekopole – kde chemické látky jedného oleja umožňujú efektívne pôsobenie ďalších zložiek z iných olejov. Zložky éterických olejov vedú k súčinným interakciám.
Vo včelárstve sa aromatické byliny a ich éterické zložky využívajú už tradične. Aromaterapiou dokážeme pôsobiť nielen na ľudí, ale aj na včely – na ich ozdravenie, posilnenie, zbavenie sa parazitov.
(Zdroje: Karol Mika Fytoterapia z pera lekára, Modern essencials, internet)